BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Keď mame nejde karta
zdroj: beauty.sk

Keď mame nejde karta

To, že dieťa má sem tam zlý deň, na to je zvyknutá každá mama. Buď sú to zuby, brucho, nervy, alebo len tak... Ale keď má mama zlý deň, vtedy si to dieťa podľa mňa pekne odtrpí.

Mne sa raz za čas "deň debil" podarí. Aj teraz pred pár dňami taký bol a vyzerá asi takto:

1. To, že ho ráno na sekundu spustím z očí a z kúpelne počujem "ňam ňam ňam" - pustil sa do jedenia toaletného papiera
2. Chodí popri nábytku a začína sa púšťať, zdvihne ruky a čaká - 100x ho chytím, 20x nestihnem
3. Kým jemu chystám raňajky, opäť spoza chrbta počujem "ňam ňam ňam" - pustil sa do Kamilových raňajok (kocúrove granule)
4. Potom mu v zápale hry prejdem tatrovkou ruku


- teraz je prestávka - má spánok, žiadne nebezpečenstvo mu teraz z mojej strany nehrozí

5. Keď sa zobudí, hovorím si, poďme ku kamoške-susede na kávu. Tam sa s ním hrám s autíčkom, na ktorom sa dlho krútia kolesá. Behám mu s tým autíčkom po nohách, chrbátiku a najviac sa na tom smeje. Až kým mu ja múdra neprebehnem autíčkom aj po hlave - vlasy sa mu v momente zamotajú do kolesa
- a najväčší krik. Jasné, že to nejde odmotať, tak kamoška - s bruchom tri dni pred pôrodom letí (no, s tým bruchom veľmi neletí...) po nožničky a autíčko musím z vlasov odstrihnúť. Hovorím si, dobre, bolo to len autíčko, nie sústruh....

6. Na návšteve som zjavne tiež nebezpečná, tak sa vraciame domov. Nachystám mu večeru, kŕmim ho, on pekne papá, len zrazu Mišo očervenie, vypúlil oči a spustí obrovský rev. Načrela som lyžičkou hlboko do misky a dala som mu do úst zjavne dosť horúce jedlo. No nič, keď sa vyplakal, pokračoval v jedení. Ústa som mu, chvalabohu, nespálila.

7. Po večeri zvykne vykonať veľkú potrebu. Má 10 mesiacov, funguje na plienkach a vždy sa pri tom schová pod stôl a vykoná to, čo potrebuje. A tak som si povedala, že mu zhodím plienku a idem na neho číhať s nočníkom. Zjavne mu mojím číhaním tak leziem na nervy, že sa mu jednoducho zaseklo a potrebu nevykonal.  A teda ide s plným bruchom a zadkom aj spať. V noci mi to potom vrátil a dve hodiny som ho musela nosiť na rukách, lebo ho to plné brucho omínalo.

A teda sa pýtam, keď už ráno viem, že bude deň debil, čo mám robiť?  Mám s tým nejako bojovať, alebo to mám brať tak, že mu takto môžem vrátiť jeho zlé dni? Alebo je toto možnosť ukázať tomu dieťaťu, že aj mama má právo na zlý deň?  Ja som po celom takomto dni nešťastná, že som mu od rána ubližovala a on ma za to večer pred spaním najviac vybozkáva a vyobjíma.

Toto je láska!!!

Buba


Najnovšie z kategórie: Mama a dieťa

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio