BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Som hrdá na Miša. Na seba nie
zdroj: beauty.sk

Som hrdá na Miša. Na seba nie

Zatiaľ, čo on robí pokroky, ja za ním zaostávam.

Tie pokroky - napríklad, keď mu vymením plienku, chytí ju a rovno ju pekne sám ide vyhodiť do koša. Výborný je, dúfam, že o týdeň mi bude vedieť otvoriť víno vývrtkou.
A moje "výchovné pusto" - ak mi viete poradiť, pokojne poďte do mňa, teraz znesiem. Niekedy, a nie som na to hrdá, ťapnem Mišovi po ruke. Väčšinou v prípade, keď nereaguje ani na dvadsiate "nesmieš, to je zásuvka, tam sa prsty nepchajú", "no no" a neviem, čo všetko ešte. A včera sa mu niečo nepáčilo a ťapol mi po ruke on. Ono je to blbosť, ale mne to prišlo ľúto, lebo len chudák opakuje, čo vidí odo mňa. Takže tento spôsob výchovy je zjavne úplne na figu a musím ísť na to odznova. A áno, cítim sa jemne hlúpo.

A teraz druhý aktuálny problém - Mišo mi začal zdrhať.
Teší sa, že vie chodiť. Logicky teda v kočíku vydrží krátko a driape sa von. No len čo ho vytiahnem, rozbehne sa tak, že mu je jedno kam a že aj ja existujem. Jednoducho beží - ako Forest - tiež nevedel, prečo beží, ani kam, ale beží... (Mišo by sa inak mohol naučiť jeho vetu - "Buba je múj nejvíc nejlepší kamarád"). A mňa ide urvať od nervov, lebo nereaguje na môj krik, volanie, za ruku ísť nechce (asi je mu trápne ma držať na verejnosti za ruku).
A teraz, múdre matky, poraďte. Čo sa robí v týchto situáciách? Nepustiť ho z kočiara? Utekať za ním? (to väčšinou ešte pridá do tempa) Mám si kúpiť nejakú náučnú matkovskú literatúru? Treba len vydržať a on sa ukludní? Mám výchovnú depresku a jemný pocit bezradnosti. A to sme len na začiatku.

Buba

Najnovšie z kategórie: Mama a dieťa

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio