BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Tieto dni som ako Alenka v ríši divov
zdroj: beauty.sk

Tieto dni som ako Alenka v ríši divov

Tento týždeň sa mi zdal nejako silne čudný. Diali sa mi veci a videla som veci, ktoré som doteraz ešte celkom nevytesnila z hlavy.

Doteraz som sa - ako mama - stretávala skôr s milými reakciami ľudí. Často sa na nás s Mišom ľudia usmievajú, niekedy nám dajú prednosť v obchode pri pokladni, na pošte, častokrát nám niekto na ulici len tak zamáva alebo sa nám pozdravia cudzí ľudia. Ale že na mňa niekto huláka a nadáva mi pred mojim synom, to sa mi stalo prvýkrat. A bolo mi naozaj skoro do plaču.
A to všetko kvôli takej hlúposti, že som si dovolila počas šoférovania jemne zatrúbiť na pána, ktorý šiel výletným krokom po hlavnej ceste (vedľa ktorej bol hneď chodník). Nevedela som, či je hluchý (lebo okolo päťdesiatky mohol mať), opitý tiež nebol, lebo predtým som ho videla vystúpiť z auta, alebo čo sa mu porobilo, no za mnou sa už začínala tvoriť kolóna, tak som na neho zatrúbila. Pán sa do takého amoku dostal, že začal niečo kričať na mňa a rútil sa mi k autu. Ešte stále vo viere, že som nič zlé nespravila, som sklopila okienko a ospravedlnila som sa, ale že za mnou je kopa áut a on je stále uprostred cesty. Načo sa mi naklonil cez okienko spolujazdca, pozrel sa aj na Miša sediaceho vzadu v sedačke a spustil celý slovník nadávok aké si len viete predstaviť. Neviem, do akej autoškoly pán chodil, ale zistila som, že podľa neho som P..a, ktorá si má dať skontrolovať brzdy, že ich mám používať, keď je on na ceste a ja som povinná zastať a pustiť ho. On nepotrebuje žiadny prechod pre chodcov a po hlavnej ceste môže chodiť, koľko sa mu zachce.
Videla som, že Mišo len pozerá a ani nedýcha, kým ten pán ziapal svoj monológ, preto som sa ja snažila stále pokojným hlasom mu oznámiť, že nech láskavo dá von svoju neľúbivú hlavu z môjho auta a zaželala som mu pekný deň s odporúčaním, nech sa nechová ako idiot.
Keď som sa pohla ďalej, chcelo sa mi plakať. Taká hnusná energia sa z neho na mňa nalepila. A hlavne som sa Mišovi snažila vysvetliť, že ujo má asi zlý deň.
Prečo má, preboha niekto potrebu hulákať po žene, keď je pri nej malé dieťa?


Ďalší šok pre mňa nastal na detskom ihrisku. Mamina dvoch detí (odhadom 2 a 4 roky) sedela na lavičke. Jej deti sa hrali a naháňali na ihrisku plnom ostatných - oveľa väčších detí. Čo ma však zarazilo, že mamina sedela a štrikovala si
. Jedno dieťa medzitým padlo a rozbilo si peru, druhé sa strepalo z preliezky a celkom luxusne sa obilo. Teraz maminu nesúdim. Asi skôr nerozumiem, alebo možno aj obdivujem, ako to dokáže. Ja som zas taká nejaká úzkostlivá, že ja Miša nespustím z očí (zvlášť, keď okolo neho skáču 10-ročné deti). Tiež som nad ňou pár dní premýšľala. Možno je z detí tak unavená, že toto je pre ňu jediná možnosť relaxu. Možno je to súčasť výchovy, možno má ona na toto úplne iný pohľad a dôvod.
Možno sa to aj mne raz podarí, byť na ihrisku s dvomi deťmi a čítať si pritom knihu. Možno by sa mi ľahšie žilo.


A posledný šok, Mišo sa mi prvýkrát vycikal doma do nočníka. Sám, potichu, bez upozornenia, bez slova...
Zato ja som hulákala ako šialená na celý dom a chcela som šampanské otvárať.
Ale neotvorila som, nemala som doma šampanské.
Ako naschvál!!!

Buba

Najnovšie z kategórie: Buba blog

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio