BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Dva roky zázrakov
zdroj: beauty.sk

Dva roky zázrakov

Áno, kamaráti, Mišo má presne dnes dva roky. A ja mám zmiešané pocity, lebo úplne nerozumiem, ako to ubehlo.

Na začiatku materskej som mala tajný plán, že po dvoch rokoch pôjde pán do škôlky a ja niekam do práce. Ale teraz má dva roky a ja cítim, že chcem byť ešte s ním. Nie je to preto, že by sa mi nechcelo pracovať, ale nejak nemám ešte chuť a odvahu byť bez neho. Tie dva roky ubehli tak, že niekedy ma až zamrazí, či mi nič z jeho úžasného života neušlo. Či som zažila všetko dôležité a pekné.  Potom si nahlas poviem, že mi nič neušlo, keďže som sa za tie dva roky od neho nepohla na krok.

Pár mojich osobných poznatkov:

(môžeš súhlasiť ale aj nemusíš)
⁃ nikoho nevieš tak silno ľúbiť ako svoje dieťa
⁃ o nikoho sa nevieš tak veľmi báť
⁃ od nikoho nedostaneš toľko lásky ako od dieťaťa
⁃ nikto ťa nepotrebuje tak, ako tvoje dieťa
⁃ dieťa ľúbi svoju mamu, aj keď je mešuge
⁃ nikto ťa nevie vytočiť tak, ako tvoje dieťa

Zistila som, že aj po dvoch rokoch stále hojdám nákupný košík v potravinách, že aj keď šoférujem v aute a nemám tam Miša, kričím “Aha vlak! Aha autobus! Aha, kamión!” Že aj keď idem na nákup - bez neho - vždy sa ponáhľam za ním domov, stále to neviem dať na nákupnú maniačku a stráviť v kabínke viac, ako 2 minúty. Vždy, keď nie som s ním, myslím na neho aspoň každých 7 sekúnd. Ono, stále som si nie úplne istá, či je toto ešte normálne, alebo som už originál prepatá z neho. A radšej to ani nechcem vedieť.

Hrozne si - a hlavne jemu - želám, aby bol stále tak šťastné, tvrdohlavé, úprimné a usmievavé dieťa, nech mu aj s Bohuškom vždy dávame toľko lásky, koľko sa len dá a aby mu bolo s nami najviac dobre.

Ps. 1: Všetko najlepšie Mišo!
Ps. 2: Ďakujem Bohuškovi a Mišovi, že vďaka nim mám naozaj krásnu materskú. Ste super, chlapci!
Ps. 3: Ďakujem mojej sestre, že mi stále pomáha a zachraňuje riť
Ps. 4: Ďakujem babke, dedovi a starkej za to, že ich máme
Ps. 5: Ďakujem sama sebe, že som si ho porodila a ďakujem Mišovi, že si za mamu vybral práve mňa
Ps. 6: Moje prvé dvojdňové odlúčenie od neho (kvôli Pohode) dopadlo asi tak, že pri odchode sa mi chcelo plakať, tam som na neho myslela asi 73963838x (pivo mi bolo jemnou útechou).
A potom mi babka, ktorá s ním tie dva dni bola, povedala, že ani raz si na mňa nespomenul, neplakal a nepovedal “mama”.
Na jednej strane som šťastná, že to tak hrdinsky zvládol, na druhej ma jemne vytáča, že ma tak ľahko vytesnil z hlavy. Ale veď to mu ešte vrátim raz!
Nie je toto celé ako ďakovná reč na Oscaroch?!?

Buba

Najnovšie z kategórie: Buba blog

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio