BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Nie každý deň je nedeľa
zdroj: beauty.sk

Nie každý deň je nedeľa

Mamy, poznáte tie dni, keď sa už ráno neviete dočkať večera? Kedy dáte konečne dieťa spať a tešíte sa na nový deň, ktorý bude isto iste lepší ako ten dnešný?

Ja som taký mala včera. Volám ho Deň somár (názov prešiel silnou cenzúrou). Nebýva často, ale keď už ho máme, tak stojí za to. Mišiačik môj milovaný vstal o 7:30 a mne už o 8:30 bolo do plaču. Synček sa zobudil nejaký nervózny, podráždený, mrzutý, nonstop iba “mama”, nevedela som mu ani raňajky urobiť, lebo stále len na ruky, hrať sa, stále niečo. Len kým som mu natrela chlieb, stihol dva fejkové plače urobiť, lebo som dve minúty venovala chlebu a nie jemu.
To už ráno viem, že počas tohto dňa neurobím nič, lebo on proste spolupracovať nebude. To by mi ani nevadilo, všetko počká, len keby bolo ticho a pokoj! Mišo všetko, čo chytil, pokazil, rozbil, vysypal - ani nie naschvál, proste Deň somár.
Chcel po sebe vyliať nočník do záchoda - netrafil - plakal.
Chcel si zobrať chrumky - všetky vysypal - plakal.
Ja som to chcela povysávať, plakal, že chce vysávať on. Tak som mu dala vysávač - z plaču prešiel do vrieskania od nervov, lebo nevládal ťahať vysávač po koberci.

Ľudia, ja som už bola v takej vývrtke, že už som aj kričala. A to ja sa strašne neznášam, keď sa neudržím a skríknem na neho. Hanbím sa a cítim sa previnilo za to, že situáciu nezvládam. No nič, ideme ďalej. Myslela som, že keď vybehneme na dvor, bude to lepšie, nebolo. Spadol z hojdačky, udrel sa v trampolíne... Vytiahla som kosačku, že ideme kosiť - že ho zamestnám. Zlý nápad, “mama sa venuje viac kosačke ako mne”. To už naschvál robil zlobu, aby som prestala kosiť.
Nejak sme to celé dobojovali, tešila som sa na moje milované obedné 2-3 hodiny, kedy on cez deň spí (a ja obvykle stihnem navariť, upratať a ešte si aj oddýchnuť trochu).
A dnes, ako naschvál, nespal.
Ležal dve hodiny vo svojej postieľke a dve hodiny nonstop niečo rozprával. Ja som zatiaľ sedela bezducho na gauči pri vypnutej telke, vypľutá ako keby som pol dňa kopala v bani. Po dvoch hodinách jeho postieľkového monológu mi povedal, že sa chce ísť hrať. Ja som sa normálne bála vlastného syna - keď bol doobedu jak čert, čo to bude poobede, keď nespal (spáva každý deň, takže toto je ozaj extrém u nás).
Už pre istotu som ani nevymýšľala žiadnu aktivitu doma a rovno sme šli na zmrzku. Celé poobedie potom už bolo super,chvalabohu.

Týmto chcem len povedať, že aj keď väčšinou máme krásne dni, ktoré nesmierne rada zdieľam aj na sociálnych sieťach (čo ste si asi všimli), raz za čas príde aj takýto deň, ktorý zdieľať nechcem a ani nestíham - lebo mať mobil v ruke pri nervóznom dieťati je konečná. Ale aj keď takéto dni nemám rada, viem, že pre niečo sú. Učia nás - mňa trpezlivosti, Miša asi nejak zvládať svoje emócie, mňa to drží v strehu a dávam si otázky: “Čo robiť inak? Ako na toto reagovať? Nenudí sa náhodou? Nepotrebuje niečo nové? Niečo viac? Potrebuje zmeniť priestor? Novú aktivitu? Potrebuje ma v tieto dni viac, ako inokedy?”
Celý deň sa toto pýtam a rozmýšľam a improvizujem, vymýšľam plán B (aj C, aj D, aj F...) ale vždy mu aj tak alibisticky pozriem do úst, či mu nejde ďalší zub.

Mišo, láska moja milovaná, popravde, bol to dosť otrasný deň, ale aj tak sa teším na zajtrajšok s tebou.

Buba

Najnovšie z kategórie: Buba blog

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio