BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Neverím vlastným očiam
zdroj: beauty.sk

Neverím vlastným očiam

Pred pár týždňami som písala o mojich “strašiakoch”. Takých tých, ktorých má asi každá mama, a ak ich nemá, tak jej ich nejaká skúsená mama privolá.


Možno slovo “strašiak” nie je úplne výstižné, ale keďže mám sklony robiť drámu a príšerne všetko zveličujem, iné mi nenapadlo.
V preklade je to nejaký rešpekt pred vecami, ktoré nikdy nevieme, ako budú prebiehať - odstavenie od mlieka, odplienkovanie, odcumľovanie, prechod z malej postieľky do veľkej postele... Mama môže mať na všetko plán, ale niektoré veci môže plánovať aj dieťa - a po svojom.
My sme na moje prekvapenie dali dole plienku úplne ľahko. Proste sme ju jeden deň nedali a vybavené. Ako veľkáč vždy zakričí, keď mu je treba, a pokojne aj počká a podrží, keď nie je na výber (napr. keď sme autom na diaľnici alebo v obchode). A teraz som čakala, ako to zvládneme s veľkou posteľou. Už som písala, že Mišo je od narodenia vo svojej izbičke a vo svojej postieľke. Nikdy nespával s nami a nikdy si to ani nepýtal. Má rád svoju izbu a aj postieľku. Nikdy sa ani nesnažil z nej vyliezať, vždy, keď sa zobudil, zakričal na mňa a pekne počkal, kým prídem. A to som ho nijak toto neučila. On proste vie, že vždy prídem, keď na mňa zavolá.
A presne tento moment som chcela využiť na prechod z malej postieľky do veľkej postele. Kým sme boli s Mišom cez víkend u babky, Bohuško zbúchal veľkú domčekovskú posteľ. A keď sme sa vrátili, Mišo mal mega prekvapko. O hodinu - cez obedný spánok - už chcel spať rovno v nej (stále máme v jeho izbe aj malú postieľku, keby mu za ňou bolo smutno a chcel si v nej ešte poležať). Okamžite v nej aj zaspal a spal 3 a pol hodiny!!!! Celý čas som ho sledovala na baby kamere, či tam náhodou nebehá po izbe a nehrá sa potichu s hračkami.
Ale nič, pekne spal. A keď sa zobudil, urobil presne to, v čo som dúfala - posadil sa v posteli a začal spievať. Nevybehol, počkal, kým po neho neprídem. V noci som bola pripravená, že začne vybiehať, vlastne som bola pripravená na všetko. Ale nič. Večer pekne ľahol a spal až do rána a ráno tam na mňa pekne počkal. A takto si ideme už týždeň. Netvrdím, že zdrhačky z postele raz neprídu. No tento začiatok a prechod na veľkú posteľ dopadol milionkrát lepšie, ako som čakala.
A tu sa mi opäť raz potvrdilo - ako už 250x na materskej - že mama vždy vie! Netreba sa pýtať každej druhej kamošky “kedy” a “ako” a “poraď mi”. Mama, urob ako to cítiš!!! Lebo vtedy to bude najlepšie.

Buba

Najnovšie z kategórie: Buba blog

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio