BEAUTY.sk BEAUTY.sk

Divoký Štedrý deň
zdroj: beauty.sk

Divoký Štedrý deň

Zabudli sme na Mišove darčeky a horeli sme.

Tak takýto šialený Štedrý deň, ako bol ten predvčerom, som v živote nezažila!
Bol veselý, milý, čarovný a žiarivý! Až moc!

Doobedu sme viacerí susedia chceli “vyvenčiť a vybehať deti”, aby dobre spali na obed, aby potom večer vydržali dlhšie hore (a dalo sa s nimi vydržať, pretože unavené dieťa je nervózne dieťa). Toto je normálne logistika.
I teda sme sa dohodli, že vypustíme deti na ulicu o 11:00 doobedu a my si popritom zaželáme krásne Vianoce. A strhla sa akcia.

Deti sa hrali na naháňali, suseda doniesla varené víno, sused domácu pálenku, ja som uvarila detský punč, ďalšie susedy priniesli koláče, sused (dj) doniesol reprák a už to šlo, pilo sa, jedlo sa, počúvali sme vianočné pesničky na ulici a bola to úžasná dvojhodinovka. Deti spali ako zabité!

Kým Mišo spal, Bohuško navaril všetko na štedrú večeru (vždy robí štedrú večeru on - lebo varí lepšie ako ja a varí rád - je to taká jeho tradícia) a ja som zatiaľ s vaječným likérom pozerala rozprávky a chystala stôl.



Večeru sme zvládli ukážkovo (kapustnica, ryba a šalát), aj keď Mišo by asi radšej jedol krupicu.
Po večeri som sa s Mišom zavrela v jeho izbe a pozerali sme von oknom, či už nevidíme Ježiška.
A on v tom zazvonil v obývačke. Zázrak! Bežali sme sa pozrieť, čo nám pod stromčekom nechal.
Bolo tam pár krabíc. Akurát, že všetky Mišove darčeky tam chýbali
- pozerám na Bohuška, či je kompletný! A teraz čo? Tak som schytila Miša, a povedala som mu: “Miško, treba ti cikať, poď ešte rýchlo cikať, potom sa pozrieme na všetky darčeky!”
Bohuško ich tam medzitým stihol šupnúť.
A rozbaľovanie bolo úžasné!!! Pozerať sa na to užasnuté dieťa je lepšie, než čokoľvek iné!

Tak sme sa naňho zapozerali, že keď som sa otočila, všimla som si, že nám na stole horí adventný veniec. Tá živá suchá čečina si to priam pýtala.
Kričím: “Bohuš, horí!”

Leteli sme k stolu, ja som chytila mobil a začala to fotiť. Bohuš na mňa začal kričať, či som normálna, že to namiesto hasenia fotím.
Medzitým sa chytil aj obrus. Zničilo nám to aj stôl. Ešte stále tlejúci veniec letel terasovými dverami na dvor. Nevadí, aspoň ma stál 50€.
Hodinu sme vetrali zadymenú obývačku, Miško stále v tranze z darčekov si nič ani nevšimol.
Akurát bol taký celý vzrušený od prekvapenia, že som videla, že je taký nejaký... neviem, iný. Také jemné nepríčetno mal v oku.
Už bol unavený, uveličený zo všetkého, mamy vedia, ako vyzerá - my to voláme - “prepálené dieťa”. Že už išiel na hranice svojich síl. A už v takom čudnom, rozbesnetom stave mi z ničoho nič šupol päsťou po hlave. Ok, tak sme dali ešte pri stromčeku výchovnú prednášku, okúpali sme ho a dali spať. Zaspal hneď, chúďatenko, veď bolo 22:00.

Keď sme sa vrátili do obývačky, všimli sme si, že jedna sójová sviečka nám nejak buchla v kahanci a zničila ho, druhá sviečka v svietniku na poličke sa nejak vyliala a tiekla po stene až na dlážku. Aspoň, že bola červenej farby!
(tie svietniky a sviečky používame každý deň, len akurát včera sa muselo všetko zblázniť!)

To sme sa už iba začali smiať, že toto snáď ani nie je možné, že my len buďme radi, že sme naozaj nezhoreli.
A ako praví dôchodcovia, sme to s Bohuškom zabalili aj my a šli sme spať.
Ešte sa Bohuško smial, že na noc radšej vypne hlavný istič v dome. Pre istotu.
Zabudnuté darčeky pod stromčekom, facka od syna pri stromčeku, vytečené sviečky po stene a veniec v plameňoch a zničený stôl...
Kto sa so mnou staví, že na Vianoce 2019 nikdy nezabudnem?!?

A vraj, ´pokojné sviatky’!
Milujem Vianoce!

Najnovšie z kategórie: Buba blog

Pozri viac

Odporúčame

Fun rádio